Na jar sa začínajú rozmnožovať, v lete riešime, čo s ich hniezdami na bytových domoch. Osy a sršne.
Mnoho ľudí si myslí, že tieto hniezda likvidujú hasiči. Je to pravda?
Oba druhy si stavajú hniezda nielen na stromoch (sršne) a v zemi (osy), ale aj miestach chránených pred poveternostnými vplyvmi. Na bytových domoch sú to z veľkej väčšiny vetracie otvory bez ochrannej mriežky, ktoré lákajú sršňov, no spolu s osami sa radi zabývajú aj na špaletách okien, či balkónoch, kde si vytvoria typické guľovité „papierové“ hniezdo.
Väčšinou si ľudia hniezdo všimnú, keď už okolo neho osy či sršne hojne lietajú – vtedy už podľa Libora Mališa, odborníka na dezinsekciu, deratizáciu a dezinfekciu, ich môže byť niekoľko stoviek, rádovo do tisíc. (Môže to byť aj viac ako tisíc jedincov, ale to platí o sršňoch ázijských).
Biolit na ich likvidáciu hniezda určite neskúšajte, kvôli slabšej účinnosti, ale hlavne slabému dostreku. Komerčne dostupný je tzv. Hasičák s dostrekom 3 – 5 metrov s dostatočne silným tlakom, aby prerazil celulózový obal hniezda. To vám pomôže v prípade vonkajšieho osieho hniezda (zavesená „guľa“), no jeden sprej na to väčšinou nestačí. Ak zásah neodhadnete, môžu podráždené osy či sršne veľmi rýchlo zaútočiť (a následky môžu byť fatálne).
Libor Mališ neodporúča z vlastnej iniciatívy likvidovať osie, ani sršnie hniezda – najmä ak sú na nedostupných miestach. „Naozaj sa do toho nepúšťajte, ak nemáte predpoklady a prostriedky, aby ste to zvládli. Tu majú často čo robiť aj profesionáli. Navyše je tu po bodnutí riziko anafylaktického šoku, čo môže byť veľmi nebezpečné dokonca aj pre váš život,“ varuje.
Osie či sršnie hniezdo zlikviduje odborník takmer vždy na prvý raz a hniezdo zostane po likvidácii už opustené. Zaujímavosťou je, že osy si nikdy nevybudujú dve hniezda (papierové „gule“) v tesnej blízkosti vedľa seba. Preto tam, kde hrozí, že by sa mohli osy nasťahovať, oklameme ich inštaláciou umelého osieho hniezda (bez otvorov) na ich odpudenie.
Dôležité je vedieť, že sršeň ani osa nie sú od prírody agresívne tvory, ak nenarušíme ich osobnú zónu pri hniezde alebo pri zháňaní potravy. Vydráždi ich oháňanie, ale aj iné podnety, napríklad prenikavý parfém alebo určitá frekvencia zvuku (kosačka). Mimochodom, sršeň má dobrý zrak, preto vás celý čas dobre vidí. Dokonca vás pustí aj na 2 metre od hniezda, pokiaľ nevidí (nevycíti) hrozbu. Osa až tak dobre nevidí, ale je veľmi citlivá na pohyb a zaútočí pri menšej podráždenosti.
Na Slovensku – v Palárikove už vlani našli aj hniezdo sršňov ázijských. Oproti našim sršňom sú tí ázijskí akčnejší, útočia sofistikovanejšie, ich sila je v početnosti. Dokážu zlikvidovať celé kolónie včiel a iných opeľovačov, ktoré slúžia ako zdroj potravy pre ich larvy a v čase dozrievania sladkého ovocia zas napádajú a konzumujú ovocie v sadoch, či viniciach, kde dokážu napáchať takisto veľké hospodárske škody. Ak niekde zbadáte hniezdo ázijského sršňa (býva väčšie kvôli väčším kolóniám), treba to ohlásiť na Štátnu ochranu prírody SR, na link systému rýchleho varovania https://invaznedruhy.sopsr.sk/system-rychleho-varovania/ alebo cez e-mail: sršeň@sopsr.sk. Poznávacím znamením Sršňa ázijského je VCHOD Z BOKU (náš sršeň má vchod do hniezda zdola).
„Pri týchto sršňoch platí dvojnásobná opatrnosť, keďže sú mierne útočnejšie, ako tie naše“ dodáva L. Mališ.
Upresňuje aj domnienku, že ak nájdete osie či sršnie hniezdo, treba volať hasičov. „Je to omyl. Hasiči prídu iba keď môžu osy a sršne predstavovať všeobecné ohrozenie,“ dodáva Libor Mališ.
